Množstvo očných ochorení u koňa môže spôsobiť slepotu. V mnohých prípadoch, aj keď veterinárny lekár postupoval pri liečbe očného ochorenia správne, nemožno vždy zabrániť strate zraku. Ako som už spomínala v predchádzajúcom čísle, mesačná slepota je najčastejšou príčinou oslepnutia koňa. K iným príčinám patria ochorenia rohovky, nehody, traumy, degeneratívne ochorenia a tiež aj infekcie, ktoré môžu druhotne spôsobiť slepotu. Údaje o počte koní, ktoré počas života stratia z rôznych príčin zrak sa pohybujú v rozmedzí jedného až dvoch percent.
Je tu niekoľko faktov, ktoré majú priamu súvislosť s uvedeným percentom slepých koní a ich temperamentom :
- Kone sú prirodzene pastevné zvieratá, ktoré majú svojich predátorov. To im dáva ostražitý temperament, okamžite reagujú na neočakávané udalosti. Môžu kopať, hrýzť alebo rýchlo utekať
- Kone sú stádové zvieratá s prísnou sociálnou hierarchiou v stáde. Zrakom si uvedomujú svoje sociálne postavenie – dominanciu v stáde. Kone, ktoré sa správajú individuálne a ignorujú vizuálny kontakt so stádom, sú často napádané, kopané a hryzené dominantnými jedincami
- Priemerná hmotnosť koňa je približne 500 kg. Aj napriek tejto pomerne vysokej hmotnosti majú malé a tenké končatiny, ktoré sú relatívne krehké. Pokiaľ kôň uviazne končatinou (napríklad pod ohradou, v plote) často sa dostáva do paniky, ktorej následkom sú nielen poškodenia a poranenia končatín, ale aj iné vážne poranenia ktorýchkoľvek častí tela.
V súvislosti s predchádzajúcimi informáciami sa vyskytne otázka: ako sa správa kôň, ktorý stratou zraku prichádza o vizuálny kontakt ? Je až prekvapivé, ako dobre sa nevidiaci kôň vie adaptovať, pokiaľ má však pokojný temperament a majiteľa, ktorý mu vie prispôsobiť prostredie pre bezpečný „domov“.
Slepota sa u koní môže vyskytnúť náhle, ale u väčšiny koní dochádza k postupnej strate zraku. Kone, ktoré postupne strácajú zrak, začnú sa v prvom rade slabo orientovať ak je intenzita svetla nižšia. Typické pre tieto kone je, že narážajú do stien, plotov a majú opatrnú chôdzu terénom, ktorý nepoznajú. Taktiež sa mení aj správanie v stáde, aj keď sa kone spolu pásli mnohé roky. U koní, ktoré sú jazdené sa pozoruje bojazlivosť, neochota k vykonávaniu jednoduchých pokynov jazdca a tiež neochota k pohybu smerom dopredu. Niektoré kone v období, keď kompletne stratia zrak sa dostávajú do stavu výraznej nepokojnosti, môžu sa rýchlo pohybovať do kruhu, niekedy akoby „zamrzli“ na mieste a nechcú sa dlhšiu dobu pohnúť, narážajú opakovane do stien a tiež môžu byť agresívne. Nie u všetkých koní sa prejaví zvýšená nervozita, avšak pri náhlych pohyboch bez zrakovej kontroly si tieto kone spôsobujú poranenia. Slepý kôň môže mať naklonenú hlavu a pohybuje sa v permanentnom kruhu. Toto obdobie trvá od niekoľkých týždňov až niekoľko mesiacov.
Bezpečná adaptácia slepého koňa je veľmi závislá od temperamentu a charakteru samotného koňa. Mnoho koní prejavuje len minimálne zmeny v správaní, rýchlo sa orientujú v svojom prostredí a akceptujú svoju slepotu bez akýchkoľvek komplikácií. Na druhej strane je však potrebné poukázať na skutočnosť, že kone, ktoré v procese straty zraku sú agresívne, sú v budúcnosti veľkým nebezpečenstvom aj pre svoje okolie. Zúrivé, divoké správanie sa koňa môže zapríčiniť poranenie koňa a tiež aj osôb, ktoré sa oňho starajú. Vo všeobecnosti kone, ktoré majú veľmi nervózny charakter, sú veľmi rizikové pri strate zraku, naproti tomu kone s pokojným temperamentom sa na vzniknutú situáciu veľmi dobre adaptujú.
Majiteľ koňa, ako aj personál, ktorý sa o neho stará môže slepnúcemu – slepému koňovi pomôcť zabezpečením bezpečného prostredia. V prvom rade je potrebné identifikovať stresové faktory a odstrániť ich. Aj slepý kôň sa má postupne adaptovať a „zoznamovať – mapovať“ svoju maštaľ, pastvisko, ohradu. V daných objektoch by nemali byť nebezpečné výstupky a prekážky, o ktoré by sa mohol poraniť. Adaptácia prebieha podstatne lepšie u koní, ktoré sú v pokojnom a tichom prostredí, s pravidelným denným režimom kŕmenia, čistenia a iných aktivít.
Slepý kôň by mal byť sedlaný človekom, ktorého poznal ešte predtým ako stratil zrak, ktorého si môže oňuchať a ktorému dôveruje. Ak pristupuje človek ku slepému koňovi, mal by sa mu od začiatku prihovárať a nesiem byť veľmi hlučný. Proces adaptácie slepého koňa by mal byť dostatočne dlhý, až do obdobia, keď kôň stratí bojazlivosť a nadmernú plachosť. Počiatočná adaptácia pozostáva hlavne z verbálnej komunikácie (ako napríklad krok dopredu, krok dozadu, späť, vpred, stoj). S pokračujúcim tréningom by sa mal kôň naučiť nevervebrálnemu kontaktu ako napríklad jeho manipulácia trénerom, majiteľom, kŕmenie, napájanie, zmeny polohy koňa. Ľudia, ktorí pracujú s novo – oslepnutým koňom by mali byť kľudný najmä preto, lebo niektoré nové návyky a nácviky trvajú dlhšie.
V princípe nie je podstatné, aký pokojný a jemný je dotyčný kôň, každý kôň, ktorý stratí zrak môže veľmi rýchlo zmeniť svoje správanie, či už v prítomnosti neznámych ľudí alebo ľudí, ktorí sa o neho starajú. Slepého koňa môžu vystrašiť vonkajšie podnety ako napríklad trúbenie auta, zatúlaný pes, sneh alebo pošmyknutie sa a iné. Maštaľ alebo výbeh so slepým koňom by mala byť označená kvôli návštevníkom, aby boli informovaní o postihnutom koňovi. Cudzí ľudia musia byť upozornení na koňa, ktorý je v štádiu strácania zraku, alebo náhle oslepol. Pri pravidelnej práci s koňom je dôležitý blízky kontakt s ramenom ku koňovi, ktorý je najbezpečnejší a umožní okamžite reagovať na nepredvídateľné reakcie u slepého koňa.
Metódy adaptácie slepého koňa
- správanie sa v období od 0 do 3 mesiacov od oslepnutia: identifikácia a odstránenie podnetov, ktoré vyvolávajú strach (oddelenie od iných koní, tiché prostredie)
- správanie sa v období od 3 mesiacov do 6 mesiacov od oslepnutia: častá verbálne komunikácia s koňom pokiaľ sa nachádza človek v jeho bezprostrednej blízkosti; posilnenie vyhovujúceho sa správania
- prostredie v období od 0 do 3 mesiacov od oslepnutia: pastva bez stromov s hladkým plotom, výbehy a maštale s hladkými stenami, odstránenie alebo prekrytie hákov a krúžkov na uchytenie, odstránenie klincov
- prostredie v období od 3 do 6 mesiacov od oslepnutia: odstránenie prekážok z výbehov, používať hladké oplotenie, pokračovať v kontrole bezpečnosti maštale a ustajnenia, okamžite ohraničiť každý nový priestor, povzbudiť – oboznamovať koňa pri kontaktom s plotom, výbehom, vodou, ohlávkou
- interakcia človek a kôň v období od 0 do 3 mesiacov od oslepnutia: zabezpečenie kľudného výbehu a maštale
- interakcia človek a kôň v období od 3 do 6 mesiacov od oslepnutia: zabezpečiť pre koňa stádo, v ktorom nie je ohrozený; zvážiť upnutie zvončeka na ohlávku
- jazdenie koňa v období od 0 do 3 mesiacov od oslepnutia: pravidelná manipulácia, pravidelné kŕmenie a čistenie, komunikácia s koňom pri práci s ním, použitie rovnakých fráz a intonácie pri výcviku, blízky kontakt s koňom – rameno človeka pri práci s ním
- jazdenie koňa v období od 3 do 6 mesiacov od oslepnutia: naučiť koňa nastupovať a vystupovať do prívesu, vodu a potravu dávať vždy na to isté miesto, k obojstranne slepému koňovi je potrebné pristupovať z oboch strán; u jednostranne slepého koňa nepristupovať zo slepej strany, v žiadnom prípade neočkovať na strane, kde je slepý; vždy stáť v tesnej blízkosti koňa s kontaktom